Historický knižničný fond a príručná knižnica

Počiatky zakladaním knižníc v Komárne siahajú do 17. storočia, keď v roku 1606 bola založená najstaršia knižnica mesta, Knižnica reformovaného kolégia. Ďalšou významnou knižnicou bola Profesorská knižnica benediktínskeho vyššieho gymnázia. Trvalo celé storočie, keď si dôstojníci vojenskej posádky v Komárňanskej pevnosti zakladajú knižnicu Komárňanského kasína. Avšak z fondov týchto troch najstarších knižníc Komárňanskej župy sa do terajšieho fondu Historickej knižnice dostalo len pár exemplárov.

Vznik fondu samotnej terajšej Historickej knižnice úzko súvisí s menom významného rodáka nášho mesta Istvána Kultsára. Narodil sa v roku 1760 v Komárne, kde nadobudol základné vzdelanie. Ďalšie svoje vedomosti rozširuje v Pannonhalme.  V r. 1780-82 študuje teológiu. Keď v roku 1786 sa ruší benediktínsky rád stáva sa učiteľom Komárňanského gymnázia. Kultsár bol spisovateľom, vydavateľom, ale aj uznávaným literárnym kritikom. Skúsenosti zo zahraničných ciest po západnej Európe ho priviedli na myšlienku založiť v Komárne Verejnú knižnicu, ktorá by slúžila pri rozvíjaní vzdelanosti vtedajšieho obyvateľstva mesta. Z uvedeného dôvodu  v roku 1827 daroval svoju osobnú knižnicu Komárňanskej župnej vrchnosti.  Týchto 4 tisíc titulov Kultsárovej knižnice tvorilo základ terajšej Historickej knižnice. V r. 1832 vdova po Kultsárovi daruje mestu ďalších tisíc zväzkov. Príklad Istvána Kultsára podnietil aj niektorých ďalších príslušníkov inteligencie mesta, aby darovali svoje knižnice do Verejnej župnej knižnice. Medzi významnejších darcov patril Koloman Ghyczy, József Szinnyei, Lajos Ányos, István Szilvay, Gyula Kirchner, Ede Nagy, Viktor Palkovich.

Do zbierok Verejnej župnej knižnice neskôr pribudli aj zbierky menších mestských knižníc ako napr.: Komárom Vármegyei és Városi Múzeum Egyesület Könyvtára, Besztercebányai Kaszínó Könyvtára, Knižnica benediktínskeho gymnázia v Komárne.

Od r. 1913, kedy bol slávnostne odovzdaný v našom meste Kultúrny palác – terajšia budova Podunajského múzea -  vyriešili sa dlhoročné priestorové problémy Komárňanskej župnej knižnice. V týchto priestoroch sa knižnica nachádza dodnes.

V nasledujúcich rokoch sa – zrejme pre vojnové udalosti – o knižnici žiadna správa nenachádza.

V 40-tych rokoch 20.stor. prevádzkovateľom knižnice sa stala Matica slovenská, neskôr Okresná knižnica ( súčasný názov Knižnica J. Szinnyeiho) v Komárne.

V roku 2005 Podunajské múzeum získalo späť historickú knižnicu, a 16. septembra bola slávnostne otvorená pod menom Knižnica Istvána Kultsára.  V minulosti bola knižnica verejne prístupná, od r. 1990 na príkaz ministra kultúry SR tvorí uzatvorený celok s možnosťou bádania pre bádateľov.

Dnes sa Knižnica Istvána Kultsára  skladá z dvoch častí. Prvú časť tvorí príručná knižnica, ktorej fond činí  približne 8 000 zväzkov. Táto časť je už elektronicky spracovaná. Nachádzajú sa tu odborné knihy z oblasti histórie, muzeológie, dejín umenia, jazykovedy, zoológie, botaniky, národopisu, archeológie.

Čitateľská miestnosť

Druhou časťou je historická knižnica, ktorá má asi 40 000 knižničných jednotiek. Sú vypracované tri druhy katalógov:
-        autorský katalóg
-        predmetový katalóg
-        katalóg časopisov

Historické knihy      

Knižnica obsahuje literatúru v gréčtine, latinčine, francúzštine, nemčine a maďarčine. Väčšina kníh pochádza zo 18. a 19. storočia, ale sú tu aj vzácne, pekne viazané knihy  zo 16. storočia. V zbierke je zastúpená vedecká literatúra 18. storočia, hungaristika, filozofia, teológia, dejiny, štatistika, politika, ekonómia, hospodárstvo, geografia, cestopisy. Najstaršia kniha je Biblia Sacra, z roku 1523. Sú tu knihy od  Cicera, Erasmusa, Flaviusa, Herodotosa, Homerosa, Luthera, Vergíliusa a pod. Veľmi významná je kniha od Gáspára Heltaia: Vigasztaló könyvetske, ktorá bola vydaná v roku 1552. Ďalej je tu zastúpená staršia maďarská literatúra napr.: Ágisova tragédia (Ágis tragédiája), Zalánov útek (Zalán futása) a pod.

Knihy sú uložené v takom poradí, ako ich knižnica získala. Obzvlášť významné sú v nej zbierky časopisov z obdobia Rakúsko-Uhorska (napr. Komáromi Lapok, Komáromi Újság, Komáromi Hírlap, Csallóközi Hírek, Vasárnapi Újság, Természettudományi Közlöny, Századok a pod.).

Pre našu spoločnosť má táto knižnica ako celok veľký kultúrno-historický význam. Je bohatým prameňom pre štúdium dokumentov z minulosti.


XHTML | CSS